Navždy vlkom 2. časť

Keď som sa zobudila prvé, čo som zistila bolo, že ležím na niečom mäkkom. Bolo to príliš mäkké na trávu, mech, či lesnú hlinu. Pomaly som otvorila oči. Svojho duchovného vlka som nevidela, takže som vedela, že sa schoval do mňa. Pohla som sa a hneď aj zaskučala, lebo mi do nohy vystrelila ostrá bolesť. Pozrela som si na nohu a uvedomila si, že je obviazaná. Ležala som na posteli to som teraz už vedela. Obzrela som sa po izbe. Oproti posteli stál písací stôl na ktorom bol televízor. Read the rest of this entry »

Navždy vlkom

,,To snáď nie je možné. To sa môže stať len mne,“ vrčala som podráždene.
,,Začínaš sa ľutovať,“ ozval sa pobavene môj vnútorný vlk.
,,Pýtala som sa niečo?“ zvrčala som. Šla som naštvane vo svojej vlčej podobe po lese.
,,Keby si dávala pozor nič by sa nestalo,“ poúčal ma môj duchovný vlk.
,,Sklapni! No bože, tak som raz nedala pozor, kto mal vedieť, že akurát vtedy na mňa tá krava vyšle kliatbu,“ odsekla som.
,,Ale keby si dávala pozor…“ Read the rest of this entry »