Augustin – 2.časť

Let na Tumbuľu trval večnosť. Náš kozmoplán patril k tým najpomalším a technicky najzaostalejším (vo verejnej doprave takmer samozrejmosť). Naviac sa nám podarilo vychytať azda všetky zápchy pred skokovými bránami. A o samotných skokoch škoda niečo hovoriť. Zakaždým nás vytriaslo ako v šejkri. Jediným svetlým bodom na celom lete boli nádherné letušky. Vysoké, štíhle, dlhonohé, v obtiahnutých bielych blúzkach. Stále sa vypytovali, či si niečo neželám, či mi môžu ponúknuť niečo na jedenie, alebo na pitie. A ja som neodmietol. Na druhej strane, keď si už človek zaplatí prvú triedu (alebo keď mu už zaplatia), tak prečo sa obmedzovať? Read the rest of this entry »

Augustin

Sedel som na stoličke, v prstoch mi tlela cigareta a pozeral som sa na Táňu. Ležala tam úplne bez pohnutia. Vlastne, keď som sa prizrel bližšie, videl som, ako sa jej dvíha hrudník. Dýchala rýchlo. Na pokožke sa jej trblietali kvapky potu. Oblé tvary jej nádherného tela ma vzrušovali. Keby nebolo práve po tom, asi by som ju vášnivo pomiloval. Ale bolo. Bláznili sme sa niekoľko hodín. Read the rest of this entry »

Peter a Lucia

Diskotéka, na ktorú sa tak veľmi tešila partia kamarátov – Johny, Mayo, Nemo a Peter, dopadla ab-solútnym fiaskom. Je chladná aprílová noc, niečo po jednej a „kamaráti z mokrej štvrte“ kráčajú nahor asfaltovým chodníkom. Vracajú sa domov. Prví traja trošku nachmelení, čo im značne rozväzuje jazy-ky. Zdieľajú sa v pocitoch. Read the rest of this entry »

Ako som sa stal hrdinom

Čerň oblohy vpila všetko svetlo a rozliala sa všade navôkol. Jej pahltné ústa pohltili nielen žiaru pouličného osvetlenia, ktoré aspoň úchytkom odhaľovalo nejasné kontúry predmetov, ale aj akékoľvek zvuky – zavládlo absolútne ticho. A v tom absolútnom tichu bolo počuť iba môj dych. Krátky, dusivý, chrčiaci. Read the rest of this entry »

Dokonalý džentlmen

Neónový nápis, reklama na nealko-holický nápoj, bliká nad barom krvavočervenou a popritom vydáva monotónny bzukot. Za barovým pultom stojí Fred a so zapálenou cigaretou v ústach utiera práve umyté poháre. Popritom neartikulovane hodnotí hokejový zápas odohrávajúci sa na televíznej obrazovke umiestnenej v kúte na pravo od neho. Jozef, aj keď sa snaží pôsobiť dojmom, že Freda počúva, myšlienkami je na štadióne, a tak len automaticky pritakáva. Fredovi to nepre-káža. Dôležité je, že sa môže vy-rozprávať. Celý deň načúval vylievajúcim sa dušiam zákazníkov, ale už stačilo. Teraz bude hovoriť on. Práve preto sa postavil ku Jozefovi. Ten po celodennej šichte v autobazári ani nemukne. Aj pivo si objednal iba lusknutím. Read the rest of this entry »

IGNIS in CORDE

Noha v ťažkej koženej topánke ešte väčšmi zatlačila na plynový pedál. Červená ručička tachometra preletela cez stovku, motor reval ako zbesnený. Vtom jemne vrzol pedál od spojky, vodič preradil do vyššieho stupňa, autom zatriaslo. Ručička otáčkomera sa vrátila za červenú čiaru, tachometer postupoval k vyšším číslicam. Read the rest of this entry »

Medzi súmrakom a úsvitom

Chýlilo sa k noci, keď husté mračná a silnejúci vietor primali Michala a Ester zrýchliť krok. Dedina bola vzdialená ešte hodný kus cesty a v pätách im bola búrka. Potemnenú oblohu pretínali blesky nasledované mohutným burácaním hromu, ktorého sa Ester zakaždým ľakla. Michal ju však držal pevne za ruku. V jeho dlani cítila bezpečie. Vietor, čoraz silnejšie, opieral sa do chrbtov mladých ľudí, akoby ich chcel vziať na svoje krídla a uchrániť ich pred dažďom. V skutočnosti však tlačil pred sebou mračná, ktoré Michala a Ester postupne dostihli a napokon predbehli. Na zem, po ktorej zaľúbenci bežali, začali dopadať prvé kvapky dažďa. Najprv len jemne, zľahka a nariedko. Postupne sa však kvapky stávali čoraz ťažšie a násobili svoj počet. O chvíľu boli obaja celkom premočení. Read the rest of this entry »