Pútnik

Zrúcanina prastarej katedrály sa na mňa v šere letného večera hrozivo mračila. Zvetrané kusy, kedysi pevných múrov, pôsobili dojmom, že sa každú chvíľu rozpadnú na prach. Kedysi vysoká, polozbúraná zvonica, dávala celej scenérií strašidelný vzhľad. A ja som utekal priamo k tejto hrozivej stavbe. Nemal som na výber. Naháňalo ma niekoľko desiatok vojakov Všeslovanskej Únie. Mylne ma v tomto kraji, zničenom vojnou, pokladali za nepriateľsakého špióna. Ale to je jedno, aj tak iba prechádzam. Read the rest of this entry »

Múr

Utekal som ako o život. Studený vietor mi fičal okolo hlavy a chladil moje rozpálené čelo. Rýchlo som skočil do krovia a prikrčil som sa. „päť…štyri…tri…dva…jedna…idem!“ dokončila Lucia počítanie. Zatajil som dych, čo bolo po tom bláznivom behu problematické. „Raz, dva ,tri Jakub!“ skríkla Lucia a Jakub poslušne vyšiel z úkrytu. Ostal iba Matúš a ja. Netrvalo to však dlho a aj Matúšova skrýša bola rýchlo odhalená. Ale mňa tak ľahko nenájde. Dobre som si toto miesto vyhliadol. Začul som jej opatrné kroky keď prechádzala okolo môjho úkrytu. Priam som cítil ako sa jej pátravý pohľad pomaly presúva z miesta na miesto. Postupne sa vzďaľovala. A práve vtedy prišla moja chvíľa. Rýchlo som vyskočil z krovia a utekal k miestu, kde počítala. Read the rest of this entry »

Rýchlodráha

„Vitajte na skúšobnej jazde prvej Slovenskej rýchlodráhy na linke Bratislava, Banská Bytstrica, Košice. Prosím pripútajte sa. Vlak sa nachádza na koľajisku vo výške 120 metrov a celou cestou sa bude pohybovať konštantnou rýchlosťou 1000 kilometrov za hodinu, čo je takmer dva a pol násobná rýchlosť zvuku. Cestujúcim, ktorí cestujú do Košíc nebude cesta trvať ani polhodinu. Prajeme vám príjemnú cestu.“ Read the rest of this entry »

Útek

Útek! To bolo jediné čo sa mu teraz hnalo hlavou. Utekať! To slovo mu nedalo pokoj, prenasledovalo ho ako roj divých včiel. A on utekal, bežal ako nikdy v živote. Pred kým, to nevedel. Kam, to netušil. Chcel len kamsi preč, čo najďalej od čohosi, konečne von z toho prekliateho, nikde nekončiaceho lesa. Niekoľkokrát prebehol húštinou ktorá ho hrozne doškriabala. Rany po konároch ktoré ho cestou udreli príšerne štípali. Ale on utekal ďalej. Musí utiecť. Read the rest of this entry »

Atmosféra

V izbe bola tma. Starší pár sedel pred žiariacou obrazovkou televízora z ktorého sa práve ozývala zvučka večerného spravodajstva. „Dobrý večer, vítame vás pri sledovaní špeciálneho vydania večerných správ. Dnes sa budeme venovať výlučne problematike globálneho otepľovania a riešeniu tohto problému.“ privítala hlásateľka divákov. Obrazovku televízora zaplnil obraz výskumného laboratória. „Najlepší vedci celého sveta po troch rokoch výskumu konečne ukončili výskum ohľadne odstránenia oxidu uhličitého z atmosféry. Read the rest of this entry »

03 Ranná tvorba Stádu Miliona

Pán Kováč sa smial a smial sa neustále. A hoci sa smial už dobrú polhodinu, vedel že nemôže prestať, lebo by okamžite upadol do komatického stavu blízkemu smrti. Už polhodinu naňho celá sála čumela ako na zjavenie a on sa len smial a smial. Tento trik sa naučil ešte na vojne, keď s chlapmi súťažili o to, kto viac vypije. Ale keď mal dosť vtedy, obyčajne sa smial len pár minút. Read the rest of this entry »

02 Vermailský dunihlav

Po tom čo záchranné lode vysadili osadenstvo planéty Zem na vesmírnej stanici DX-9,  všetko sa začalo nepredstaviteľne kaziť. Záchranár s ktorým sa pán Kováč zoznámil v bare a dal mu meno Jožo( keďže jeho meno skladajúce sa z čísloviek Ludolfovho čísla od 56. do 75. miesta si nevedel ani za svet zapamätať), odišiel so svojou letkou „zachraňovať ďalší zapadákov, bez urážky“. Pán Kováč zistil, že sa nemá ako dorozumieť s ostatnými rasami, nevedel ani kde sa to vlastne nachádza a čo bolo zo všetkého najhoršie, došla mu slivovica. Read the rest of this entry »

01 Súdny deň

Pán Kováč sa zobudil na odporné pišťanie budíka. „Dokelu aj s robotou! Nedajú človeku oddýchnuť ani pár dní pred sviatkami!“ Lenivo zdvihnutá ruka pána Kováča udrela po mobile ležiacom na nočnom stolíku a spôsobila vypnutie budíka. Krátko na to sa z postele zdvihol aj zvyšok tela a začal ospalo blúdiť po izbe. Read the rest of this entry »

Paholci

Juraj Srnka, bohatý ale lakomý gazda, kričal na paholkov pracujúcich na jeho statku: „Krucinál ale vám tá robota ide pomaly. Ja sám by som to stihol rýchlejšie do šľaka!“ Paholci, ktorých takto gazda poháňal ako bol rok dlhý iba mlčali, zvyknutý na gazdove brýzganie. Jeden z paholkov toho však začal mať plné zuby: „Keď by ste to mali rýchlejšie gazda, tak si to aj spravte. Ja si môžem ísť aj inam robotu hľadať!“ A veruže aj pustil kosu a poberal sa preč. Read the rest of this entry »

Pavúk

Denník druhého výskumníka. Zápis prvý.

Veľmi som sa potešil keď som sa dozvedel, že som bol vybraní do tejto posádky. O dva dni odlietame z obežnej dráhy smerom k sektoru deväť. Je veľmi ťažké dostať sa na výskumnú cestu do takej dôležitej oblasti ako je sektor deväť. Mne sa to však podarilo. Bol som jedným z najlepších študentov na našej univerzite a napísal som niekoľko myslím že veľmi dobrých prác o biologických procesoch v telách živočíchov a o zaradení živočíchov do tried. V podstate som bol jedným z najlepších uchádzačov o toto miesto a tak by som sa nemal diviť nad tým, že som tu. Napriek tomu som sa veľmi potešil keď som sa dozvedel že budem súčasťou expedície. Read the rest of this entry »